Dnes začnem s krátkym filozofickým vtipom. Viete koľko musí byť ľudí na to, aby vymenili žiarovku? To závisí od rýchlosti jedinca a hmotnosti žiarovky. Môže to byť aj obrátene. Čo keby sme nechali žiarovky tak a vymenili miestnosť. Je to všetko relatívne.
Nedávno som sa stretol s otázkou, že čo je najväčšou stratou času? Odpoveď bola, vraj počítať hodiny. To však len v tom prípade, ak čas je.
Všetko, čo sa dá merať, existuje. Keďže aj čas sa dá merať, tak musí byť. Prečo sa vôbec snažím písať tento blog?
Môžeme sa na čas pozerať len ako na fyzikálnu veličinu. V takomto prípade čas určite je. Veď len vďaka nemu môžeme určiť rýchlosť. Vzorec isto mnohí poznajú: s = v . t (v- rýchlosť, t – čas, s - dráha)
Pravdaže v tomto kontexte je potrebné pripomenúť aj to, že veličina čas patrí podľa Medzinárodnej sústavy jednotiek – sústavy SI k siedmym základným fyzikálnym jednotkám, ktorými sú dĺžka(l), hmotnosť(m), čas(t), elektrický prúd(I). termodynamická teplota(T), látkové množstvo(n) a svietivosť(I).
Prečo sa teda odvážim tvrdiť, že čas neexistuje?
Opierajúc sa o históriu, nachádzame už v starovekom grécku Zenóna z Eley. Tento filozof argumentoval popretie času tzv. Zenónovými apóriami.
V jednej z nich známej pod názvom Achiles a korytnačka, nemôže slávny grécky bežec predbehnúť jedno z najpomalších zvieratiek, ktoré lezie pred ním. V inej, ktorú poznáme ako Letiaci šíp, je zasa poukázané na to, že šíp aj keď letí, stojí. V ďalšej zvanej Dichotómia, dokazuje to, že šíp nedoletí do cieľa. Štvrtým príkladom nesúcim pomenovanie Štadión poukazuje na to, že dvaja bežci, ktorí bežia na ovále oproti sebe, sa vlastne nikdy nestretnú.
Poprieť čas však nestačí a určite ak by sme chceli, našli by sme ešte mnoho iných argumentov.
Pre mňa však závažnejším dôkazom neexistencie času ako takého, je to, že na čas, ako na jedinú s fyzikálnych veličín sa môžem pozrieť aj subjektívnym pohľadom. Predsa je rozdiel, keď čakám päť minút v čakárni u zubára alebo som päť minút na kávičke s priateľom.
Pre športových priaznivcov uvediem iný príklad. Predstavte si, že je hokejový zápas a päť minút do konca. Ako dlho bude trvať, keď prehrávame? Subjektívne to bude trvať kratšie, ako keby sme vyhrávali.
Každý deň je dneškom. Neveríte?
Včera je dnes včera a zajtra je dnes zajtra.
Existuje množstvo situácií, v ktorých zisťujeme, že čas je relatívny.
