Včera je dnes včera a zajtra je dnes zajtra

Autor: Martin Šterbák | 6.5.2015 o 16:56 | (upravené 8.5.2015 o 7:10) Karma článku: 3,38 | Prečítané:  201x

Včera, dnes, zajtra. Fyzika je krásna. Filozofia tiež. Mne sa však aj tak najviac páči Achiles a korytnačka. Možno preto, že som jednu mal.

Dnes začnem s krátkym filozofickým vtipom. Viete koľko musí byť ľudí na to aby vymenili žiarovku? To závisí od rýchlosti jedinca a hmotnosti žiarovky. Môže to byť aj obrátene. Čo keby sme nechali žiarovky tak a vymenili miestnosť. Je to všetko relatívne.

Nedávno som sa stretol s otázkou, že čo je najväčšou stratou času? Odpoveď bola, vraj počítať hodiny. To však len v tom prípade, ak čas je.

Všetko, čo sa dá merať existuje. Keďže aj čas sa dá merať, tak musí byť. Prečo sa vôbec  snažím písať tento blog?

Môžeme sa na čas pozerať len  ako na fyzikálnu veličinu. V takomto prípade čas určite je. Veď len vďaka nemu môžeme určiť rýchlosť. Vzorec isto mnohí  poznajú: s = v . t (v- rýchlosť, t – čas, s - dráha)

Pravdaže v tomto kontexte je potrebné pripomenúť aj to, že veličina čas patrí podľa Medzinárodnej sústavy jednotiek – sústavy SI k siedmym základným fyzikálnym jednotkám, ktorými sú dĺžka(l), hmotnosť(m), čas(t), elektrický prúd(I). termodynamická teplota(T), látkové množstvo(n) a svietivosť(I).

Prečo sa teda odvážim tvrdiť, že čas neexistuje?

Opierajúc sa o históriu nachádzame už v starovekom grécku Zenóna z Eley. Tento filozof argumentoval popretie času tzv. Zenónovými apóriami.

V jednej z nich známej pod názvom Achiles a korytnačka, nemôže slávny grécky bežec predbehnúť jedno z najpomalších zvieratiek, ktoré lezie pred ním.  V inej, ktorú poznáme ako Letiaci šíp, je zasa poukázané na to, že šíp aj keď letí, stojí. V ďalšej zvanej Dichotómia, dokazuje to, že šíp nedoletí do cieľa. Štvrtým príkladom nesúcim pomenovanie Štadión poukazuje na to, že dvaja bežci, ktorí bežia na ovále oproti sebe sa vlastne nikdy nestretnú.

Poprieť čas však nestačí a určite ak by sme chceli našli by sme ešte mnoho iných argumentov.

Pre mňa však závažnejším dôkazom neexistencie času ako takého, je to, že na čas, ako na jedinú s fyzikálnych veličín sa môžem pozrieť aj subjektívnym pohľadom. Predsa je rozdiel, keď čakám päť minút v čakárni u zubára alebo som päť minút na kávičke s priateľom.

Pre športových priaznivcov uvediem iný príklad. Predstavte si, že je hokejový zápas a päť minút do konca. Ako dlho bude trvať, keď prehrávame? Subjektívne to bude trvať kratšie, ako keby sme vyhrávali.  

Každý deň je dneškom. Neveríte? 

Včera je dnes včera a zajtra je dnes zajtra.

Existuje množstvo situácií v ktorých zisťujeme, že čas je relatívny. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?