Zem na Antarktíde I.

Autor: Martin Šterbák | 25.5.2015 o 15:23 | (upravené 8.6.2015 o 15:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  107x

Každý z nás má svoj sen. Svoj neuskutočniteľný sen, ktorý raz isto prežije. Prežije svoj neuskutočniteľný sen.

               Prešov, X.II.MCMVI

Na začiatku tohto môjho denníka, chcem poprosiť tých, ktorí tieto riadky budú čítať o zhovievavosť. Píšem ho totiž, odkedy viem písať. Postupne. Mám rád matematiku i dejepis a tak teda používam pre niekoho možno zvláštne rímske číslice. Ale ktovie. Možno raz na konci XX. storočia bude práve takýto zápis najobľúbenejší.

Viliam Končistý

 

Narodil som sa v XIX. storočí, XXII.I MDCCCLXXXXVIII. Keď som mal päť rokov, zomrel mi otecko. Ako osemročný som začal navštevovať meštiansku školu, kde som spoznal o rok mladšiu dievčinu, ktorá mi vnukla úžasný nápad jedinou nevinnou otázkou na hodine zemepisu: “Čo ak existuje život aj tam, kde by to nikto nepredpokladal?” Po hodine som sa jej opýtal, ako to myslela. Ona mi povedala: „Vieš, na svete je mnoho miest. A ja verím, že je miesto, kde žijú ľudia, ktorí sa milujú nadovšetko. Tí, ktorí žijú podľa pravidla: ‚Nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe.’ Teda, čo ak existuje miesto, kde žijú takí ľudia?“ Zadivene som sa na ňu zahľadel. „Počula som legendu o živote na Antarktíde,“ dodala ešte. Neodpovedal som. Tá myšlienka mi však nedala pokoj. Preto som sa začal stále častejšie zaoberať touto myšlienkou.

Keďže v štúdiu som nemal problémy, tak som mohol  často snívať. Čítal som niečo o dvoch medializovaných výpravách  Vedel som, že sa konali tzv. preteky o Južný pól. Ich víťazom sa stal nórsky bádateľ Ronald Amundsen. Nórsku vlajku vztýčil na južnom póle XIV. XII MCMXI, o jediný mesiac skôr, než britská výprava Roberta Scotta. Kapitán Scott a jeho štyria spoločníci Lawrence Oates, Edward Wilson, Edgar Evans a Henry Bowes XVII I. MCMXII. pól tiež dosiahli. Zápas s nórom, ale prehrali.

Častokrát som sa pristihol pritom, ako v myšlienkach vztyčujem vlajku ja na Južnom póle. Chcem vedieť o najchladnejšom kontinente na našej planéte najviac, ako sa len dá.

Na Antarktíde je len veľmi málo druhov kvitnúcich raslín. Možno len dva, či tri. Nachádza sa tam však mach a lyšajníky. Na Antarktíde, žije  veľmi málo živočíchov.  Na pobreží prezimujú len tučniaky. Ale v okolitých moriach nájdeme tulene, uškatce, či množstvo veľrýb. Na oblohe zasa žijú vtáky, ktoré sa dokážu prispôsobiť drsnému podnebiu.

Ako devätnásťročný som zmaturoval a vtedy som sa rozhodol svoj sen zrealizovať. V.VII MCMXVII som po prvýkrát žiadal o povolenie odísť na Antarktídu. Nie, nemal som šancu uspieť. Hoci som si myslel niečo iné. Veď mne, mladému maturantovi, patril celý svet. Moju žiadosť nemohli vybaviť tiež z dôvodu vojny, ktorá v tých časoch bola aj na území dnešného Československa. Kvôli tomu, no aj kvôli iným záležitostiam, ktoré som potreboval vybaviť, som sa rozhodol, že pár rokov počkám. Teda neuspel som, ale ani som sa nevzdal myšlienky na úspech.

Trvalo mi štyri roky zabezpečiť si všetky potrebné veci na druhý pokus. Medzitým ma však čakala ešte návšteva mojej kamarátky, ktorej sa narodil syn. V ten deň, XVI.X.MCMXVIII keď T. G. Masaryk  vypracoval Vyhlásenie Československej štátnosti, sa jej narodil Štefan. Hovorili sme mu, že je to syn „Československej štátnosti“. Po návšteve  svojej obľúbenej kamarátky som  znova chcel požiadať o povolenie odcestovať na večne zamrznutý svetadiel. Antarktídu.

Nemám v úmysle rozpisovať sa o tom, ako som  postupoval pri hľadaní riešenia a možností, ako sa čo najskôr a čo najlepšie a podľa možnosti i čo najtichšie vypraviť na cestu. Plán cesty bol jednoduchý. Vyplávali by sme z Európy. Neviem prečo, ale pozdávala sa mi Sicília. Preplavili by sme sa cez Suezský prieplav potom by sme sa plavili pri pobreží Ázie až do Austrálie a potom priamo na Antarktídu. Mal som všetko premyslené. A bol som si istý, že tentoraz sa to podarí. X. XII MCMXXI bol ten deň. Dozvedel som sa ale, že mi nevyhovejú.  Druhý pokus bol teda tiež neúspešný.  Nedostatok financií v celej Európe spôsobil ďalších desať rokov čakania. 

 

Pokračovanie:http://sterbak.blog.sme.sk/c/381706/zem-na-antarktide-ii.html.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?