Zem na Antarktíde VII.

Autor: Martin Šterbák | 29.5.2015 o 14:56 | (upravené 8.6.2015 o 15:33) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

Pre správnu chronológiu príbehu, začni čítať od začiatku: http://sterbak.blog.sme.sk/c/381700/zem-na-antarktide-i.html.

Na lodi lekári, Francois, Natalie a Madelaine bojujú o záchranu Lukášovho života Lukášj e  v kritickom stave. Len snímky, ktoré zachytil fotoprístroj nám ukazujú

akou ťažkou cestou sa Lukáš vybral. Fotoprístroj mal Lukáš pripevnený na hlave. Bol to taký malý zázrak techniky. Každú pol hodinu urobil prístroj fotosnímok.   Mohol ich urobiť až tridsať. Na nich bolo vidieť cestu chlapcov. Najprv šli spolu na juh. Niečo vyše hodiny. Potom už prístroj nezachytil Jánov tieň. Na ďalších snímkach  bola zachytená cesta Lukáša. Raz išiel na východ potom za na juh a na západ. Všetko sme boli schopný zistiť podľa tieňa. Zamysleli sme sa nad 21. obrázkom, na ktorom sme zbadali dieru v jaskynnom výklenku. Lukáš tam musel stáť dlho, lebo ďalší snímok ukazoval to isté. Potom si sadol na kraj jaskyne, keďže ďalšie snímky ukazovali už len stenu výklenku. Zaspal. Ten spánok ho pripravil takmer o život. A o tento život treba teraz aj bojovať. K Lukášovi prišiel aj Milan. Udelil mu posledné pomazanie. Za Lukáša hneď odslúžil liturgiu.

Potom som zvolal poradu. Chcel som sa stretnúť s poručíkmi. Necítil som sa vôbec dobre. Nevedel som si odpustiť svoje rozhodnutie, aby v tú noc ostali bdieť mladí. Nikomu sa ma nepodarilo presvedčiť o tom, že to nie je moja vina. Predsa za toto všetko som mohol ja. Mojím pričinením sa to stalo, hoci som to nebol ja, kto Lukáša voviedol do tohto stavu. Vstal som. Vykročil. No ďaleko som nezašiel. Nohy ma neudržali. Padal som na zem.  Padal som rýchlo. Predsa však  Gertrúde sa podarilo zachytiť ma. Priskočil k nej Jack. Usadili ma do kresla.

John mal ale iné starosti. Pokúšal sa zobraziť Antarktídu bez ľadu. Prvé pokusy mu nevychádzali. Zavolal si Sergeja, aby mu pomohol. Po dvoch hodinách sa im to podarilo.

Kým Sergej s Johnom pracovali na mape tohto kontinentu Francois, Natalie a Madelaine s úsmevom na tvári vykríkli: „Žije!“

Obloha sa zatiahla. Prihnali sa mračná. Prietrž mračien. A všetci sme si kládli otázku: „Koľko dní bude trvať táto búrka? Koľko dní budeme musieť ostať na lodi? Deň, týždeň, či mesiac?“ No odpoveď nevedel nikto.

 

Pokračovanie: http://sterbak.blog.sme.sk/c/381992/zem-na-antarktide-viii.html.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?