Zem na Antarktíde XII.

Autor: Martin Šterbák | 2.6.2015 o 6:46 | (upravené 8.6.2015 o 16:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  52x

Pre správnu chronológiu príbehu, začni čítať od začiatku: http://sterbak.blog.sme.sk/c/381700/zem-na-antarktide-i.html.

Prísť ku vchodu do jaskyne nám trvá asi 15 minút.  Pomaly vchádzame dnu. Idem prvý. Za mnou ide Heike. Baterku mám zasvietenú ja a ten, kto ide posledný. Kto to je, neviem. Nemôžem sa totiž otočiť. Som prekvapený, ako dlho nám trvá cesta k vstupu do neprebádaných častí. Trvá nám to možno pol hodiny. Ale už sme tu. Pomaly odhŕňam záves. A pred  očami sa mi zjavuje väčšia miestnosť pomaľovaná rôznymi  maľbami. To som naozaj nečakal. Musí tu niekto byť. A uprostred je nejaká studňa.  Pomaly kráčam ďalej. A z chodby vychádzajú postupne za sebou Heike, James, Natalie a posledný so svetlom aj Peter. Naozaj dobrá voľba. Aby ženy boli medzi mužmi. Som všetkým vďačný. Spolu všetci pristupujeme ku studni. Nakloníme sa a zjavil sa nám obraz, ktorý sme už videli. Je to presne taký pohľad, ako sa naskytol aj Lukášovi. Teda on bol až tu. Pri studni, asi pol metra od nej je taká zvláštna skala s výrezmi,  o ktoré sa nám podarilo dosť pevne uchytiť lano.

Ako sa pozeráme do studne. Heike vykríkne. Rýchlo spozornieme. Peter zasvieti na Heike a potom sa začne smiať. Zleteli na ňu totiž dva malé netopiere a trošku sa začali hrať s jej vlasmi. No svetla sa čoskoro zľakli a uleteli. Ktovie kam.

Vybrali sme z batohov laná. Každý z nás ho mal asi 5 metrov dlhé. Keďže studňa vyzerala dosť hlboká, rozhodli sme sa že laná zviažeme. Ale aj to, že v tomto prípade budeme zliezať postupne. Čo nás čaká dole, nevieme. Nikto nechcel ísť prvý. V tejto chvíli ani ja. Heike teda znova bola nútená vybrať karty. Tentoraz sme vybrali čísla 7,8,9, 10 a Eso. Najnižšie číslo pôjde prvé. Heike držala karty v ruke a ťahali sme. James si vytiahol číslo sedem, Heike číslo osem, Natalie deväť, Peter desať a ja eso. Teda James išiel prvý. A keď sa lanom začala spúšťať aj Peter, premohol ma pocit osamelosti. Nechcem si priznať, že mám strach tu sám stáť. Ešte raz skontrolujem upevnenie lana. Nadýchnem sa a pomaly vchádzam do studne. „Pane, stoj pri nás!“

 

Pokračovanie: http://sterbak.blog.sme.sk/c/382178/zem-na-antarktide-xiii.html.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?