Spoveď? Tak to nie!

Autor: Martin Šterbák | 10.6.2015 o 17:23 | (upravené 10.6.2015 o 20:06) Karma článku: 3,28 | Prečítané:  254x

Ak je pravda, že Ježiš Kristus zomrel za všetky naše hriechy, aj tie, ktoré ešte len spáchame, tak načo sa vlastne spovedať?

V európskych krajinách, ktoré sú považované za katolícke, sa dnes už akosi toto náboženstvo z povedomia ľudí vytráca. Z krajín, kde boli vyprosené mnohé povolania, sa dnes stávajú krajiny uznávajúce a aj praktizujúce kultúru smrti. No nie len v týchto štátoch je zaužívaná divná prax. Aká? Dieťa je potrebné dať pokrstiť, lebo čo ak predsa nejaký ten Boh existuje. Ak to tam nekončí, tak nech pristúpi dieťa aj k 1. svätému prijímaniu, veď treba zabezpečiť nejakú poistku. Ak dieťa vyrastá v rímskokatolíckej cirkvi, je potrebné, aby ešte absolvovalo skúšku kresťanskej dospelosti, tak šup-šup pobirmovať. Predsa keď sa chce sobášiť v katolíckom kostole, tak by bolo dobré, aby malo všetky tieto sviatosti. Potom už Boha nepotrebujeme. Veď načo aj. Sme mladí, zdraví, plní energie. Na Boha nemáme predsa teraz čas.

Musíme zarábať peniaze, aby sme mohli uživiť rodinu a aby sme mohli si aj užívať života, ktorý, ako sa spieva aj v jednej piesni, žijeme len raz, sme tu a teraz. Tak načo sa zahadzovať s akýmsi Bohom. Ak nás niečo pobolieva, nemáme čas pomaly ani navštíviť lekára a už vôbec nie na to, aby nás Boh obťažoval vôbec možnosťou uzdraviť nás.

Keď náhodou ideme okolo chrámu, tak len tam nezabočiť. Veď nemáme  čas. Máme všetky sviatosti, ktoré sú potrebné k spáse, tak načo ešte chodiť aj na liturgie? Veď pomodliť sa môžeme aj doma. Na čo strácať čas. Kňazi nech sa modlia, veď sú za to platení. Na Slovensku dokonca aj z našich daní. Takže, v čom vidia potom tí služobníci oltára problém?

Popri tom všetkom zabúdame na veľmi dôležitú vec. To je tá, že Boh dal človeku svet, aby nad ním vládol a nie na to, aby svet vládol človeku. Aj kňazi sú len ľudia a pritom sú tu pre ľudí. Všetky sviatosti, o ktorých som hovoril, môžu vykonávať len kňazi, prípadne diakoni, ktorí sú vlastne budúcimi kňazmi. Vlastne krst môže v prípade nebezpečenstva vykonávať každý kresťan, no ako bolo spomenuté, len vo výnimočných prípadoch.

Ak však skutočne veríme v Ježiša Krista, v to, že vstal z mŕtvych, aby nás spasil, potom by sme mali prijať aj sviatosti, ktoré On ustanovil. Prvou z nich je krst. Vtedy sa človek stáva kresťanom katolíkom. Druhá z nich je sviatosť oltárna, ktorú náš Pán ustanovil pri lámaní chleba vo večeradle. Sviatosť birmovania, vo východnom obrade myropomazania, bola ustanovená na Turíce. Sviatosť pomazania chorých má pôvod tiež u Ježiša, keď uzdravoval ľudí. Evanjelista Matúš píše: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8, 17) Sviatosť kňazstva ustanovil Pán Ježiš  taktiež vo večeradle pri Poslednej večeri. Sviatosť manželstva  tiež ustanovil Kristus. V evanjeliu podľa Mareka sa píše: "Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (Mk10, 7-9)

Zámerne som vynechal jednu zo sviatostí a tou je práve sviatosť zmierenia. Tú nám dal Pán Ježiš, ako pomoc na to, aby sme sa očistili od hriechu. Dal totiž svojim apoštolom odpúšťať hriechy: "Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi." (Mt 18,18)

Kto nezažil skutočnú spoveď, nikdy nedokáže oceniť to, akou mocou v nej Boh pôsobí. Ten, kto sa spovedá len pár krát v roku a aj to často len z povinnosti, veď podľa cirkevných prikázaní sa stačí len raz v roku vyspovedať, nezažil silu Božej lásky a jeho milosrdenstva.

Hoci nie som kňazom, viem, že to, čo odovzdáte Bohu cez kňaza, sa dozvedá len Boh. A prečo je k spovedi potrebný kňaz? Lebo podľa apoštolskej postupnosti kňaz má moc v mene Ježiša Krista odpustiť hriechy človeku. A ani kňaz si nemôže sám sebe udeliť sviatosť zmierenia. 

Otázka teda by nemala znieť, prečo by som mal chodiť na spoveď, ale skôr prečo k nej z bázňou a vierou nepristupovať? Každý z nás je totiž hriešny. Aj keď: 'Izrael, rok cca 30: Akýsi človek píše do piesku. Potom sa zdvihne a hovorí: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom." V tom povetrím zasviští kameň. "Ach mami, mami. Čo si mi to urobila," dodáva smutne muž.'

V spovedi sa nám vracia Božie Kráľovstvo, ktoré máme zažívať. Už tu na zemi. Má byť medzi nami. Máme možnosť, aj keď padneme, znova povstať. Tak nebuďme leniví.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?