Byť, či nebiť?

Autor: Martin Šterbák | 21.6.2015 o 20:15 | (upravené 21.6.2015 o 20:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

Nie vždy sú vecí také, ako sa zadajú. Často si ich vykresľujeme v tých najpestrejších odtieňoch. Čiernej. 

Demokracia je nádherná. Všetci v nej môžeme povedať to, čo chceme. Máme právo sa stýkať s kým sa túžime stretnúť a máme možnosť byť proti tomu, koho chceme biť.

V demokratickom zriadení by mala byť pluralita názorov a v nej je potrebné ich rešpektovať. Možno práve preto sa v dnešnej dobe tak ľahko môžeme vidieť prvky extrémizmu. Ale z čoho to všetko vzniká? Z jednoduchej nespokojnosti, z nevôle podriadiť sa a prijať veci také, ako sú.

Chýba nám jednota a láska. Sme chorí na nedostatok lásky jeden k druhému. Prevláda medzi nami egoizmus. Hľadíme na veci tak, ako to vyhovuje nám. 

Byť, je dôležité. Ale žiť bez lásky k tomu, s kým práve sme, je nezodpovedné. Na to, aby sme mohli prosperovať, je priam nutné, aby sme vytvárali vzájomné vzťahy. Navzájom  medzi sebou. 

Nehľadajme to, čo nás rozdeľuje, ale to, čo nás spája. Snažme sa vychádzať s každým. Nie len s tým, z ktorého budeme prosperovať. 

Zoberme si príklad aj z farieb. Stačia tri farby, ktorými môžme vyjadiť všetky farby. Červená, zelená, modrá. A ich kombináciou vznikne množstvo farieb. A keď sa všetky tri farby zjednotia, vznikne nádherná biela farba, ktorá vyjadruje čistotu.

Nesprávajme sa ako istý ateista, ktorý povedal: "Som tým, čím som až tak veľmi, že sa začínam báť, že ma Boh potrestá."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Filkova nástupkyňa: My politikom hovoríme, čo by mali robiť. Oni rozhodujú

Hlávková má pozitívny efekt pre mňa ako človeka, ktorý chce lákať do verejnej správy, hovorí šéfka Inštitútu pre finančnú politiku LUCIA ŠRÁMKOVÁ.

KULTÚRA

Michal Havran: Keby som mal dnes osemnásť, bol by som zúrivým ateistom

Zo žartu sa nazýva salónnym teológom.


Už ste čítali?