Každý človek má svoju obľúbenú literárnu postavu, či svojho vysnívaného hrdinu. Myslím si, že všetci sme už počuli nejakú rozprávku. Odkiaľ sa tie zázračné príbehy vzali? Veď o mnohých z nich ani nevieme odkiaľ pochádzajú. Nepoznáme ich autora. Ľudia si krátili často voľné chvíle tak, že si rozprávali zdanlivo neuskutočniteľné príhody. Veľa z nich vzniklo tak, že jednotlivci snívali o lepšom živote. Veď v minulosti, ľudia nedokázali si vysvetliť mnohé veci, ktoré dnes už poznáme. Ako vzniká blesk a hrom? Dnes to už vieme. Ľudia, ktorí žili pred niekoľkými storočiami, však v tom videli trest z nebies.
Kedysi všetok majetok pripadol len prvorodenému. Ostatní súrodenci boli mu takpovediac sluhami. Preto v rozprávkach často víťazí práve najmladší. To, že v príbehoch, kde vystupuje nejaká macocha, je v mnohých prípadoch nevlastná dcéra odsúvaná na bok, je len dôsledkom toho, že každá mama chce pre svoju dcérku to najlepšie.
Pravdaže, dnes už vieme, že žiadni draci, či víly alebo trpaslíci neexistujú. V dávnej dobe však ľudia žijúci v dedinkách obkolesených hustým lesom, si vysvetľovali zvuky vychádzajúce z temných hôr tým, že v nich bývajú rôzne nadprirodzené bytosti.
Tých neuveriteľných rozprávaní, ktoré umožňovali ľuďom snívať o lepšom živote, bolo veľmi veľa. Našťastie našli sa na svete aj ľudia, ktorí nám jednotlivé príbehy zozbierali a vložili do kníh. A tak na našom území sa o to pokúsil Pavol Dobšinský, či v Nemecku bratia Jacob a Wilhelm Grimm.
Spomínam tieto mená preto, lebo od nich som čítal zozbierané povesti, či rozprávky. Dobšinského Slovenské povesti, ale aj Rozprávky od bratov Grimmovcov.
Aj v dnešnej modernej dobe vznikajú nové rozprávky. O nich však väčšinou vieme odkiaľ pochádzajú, kedy vznikli a niekedy aj to prečo. V rôznych médiách sú mnohé, o ktorých si často myslím, že vznikli len kvôli tomu, aby na nich niekto zbohatol.
Pred nedávnom som bol v kine na jednom takom modernom animovanom filme. Dokonca v 3D. Pobehovali tam takí malí žltí panáčikovia. Hľadali si svojho šéfa. Nebudem písať obsah filmu. Prišiel som však na to, že mnohí z nás stále hľadajú toho svojho Šéfa. Niektorí z nás ho verím už i našli.
Čo ma však asi najviac zaráža, že v mnohých miestnostiach, kde sa dajú vidieť nové filmy, ľudia často odchádzajú, keď sa zobrazí prvý titulok, kto hral v danom diele. Pamätám si poslednú vetu jedného filmu. No bol som sám v sále, keď zaznela. A na premietaní filmu bola plná sála. Tak aj teraz, keď som ostal jediný sedieť, mal som tú česť byť vyhnaný akousi tyčou od žltomodrého panáčika. Snažil som sa aj mimovoľne rozbiť nejaké bublinky z bublifuku, ktorí tí traja používali.
Niekedy si sám kladiem otázku. Aj s odpoveďou: “Kam sa tí ľudia ponáhľajú? Do pekla?“
