V súčasnosti sa často skloňuje niekoľko slov, ktoré môžu mať viacero významov. A nájsť ten pravý zmysel sa javí, že je nemožné. V tomto blogu sa chcem zamyslieť nad tým, prečo dnes je také populárne byť utečencom.
Podľa rôznych teórií je jednou z podmienok pre spokojný život sloboda. Mnohí ľudia však aj dnes sú prenasledovaní, utláčaní, či bití rôznymi životnými situáciami. A preto je pochopiteľné, že títo ľudia hľadajú svoje šťastie v inej krajine. Je však nerozumné si myslieť, že iné krajiny sa dokážu rozpínať donekonečna. Taktiež je opovážlivé sa spoliehať na ekonomickú silu vyspelých krajín. Mnohí z tých, ktorí utekajú zo svojej krajiny, pričom prešli už niekoľko tisíc kilometrov, sa nezastavia v krajine, ktorá nespĺňa ich vysnívané podmienky. Aké? Okrem slobody sú to najmä ekonomické.
Ak na začiatku tretieho tisícročia je človek muž a pritom heterosexuál, má problém. Ženu ochránia snáď ešte nejaké feministické organizácie. Deti majú v dnešnej dobe nespočetné množstvo práv. Beda ak rodič dá po zadku dieťaťu na ulici. Homosexuály majú tiež svoje práva. Rodina ako taká dnes stráca na svojej hodnote. Manželstvo je síce v Ústave SR definované ako vzťah medzi mužom a ženou. Ale dokedy? Keďže už v niekoľkých európskych krajinách je manželstvo dehonestované. A v niektorých z nich sa javí, že utečenci sú tí, ktorí si zaslúžia väčšiu pozornosť. Prečo? Vraj preto, lebo sú menšina. A vraj len väčšina môže diskriminovať. Je to však naozaj tak?
Možno si spomínate na niekoľko príkladov zo života, keď malá hŕstka ľudí diskriminovala cestujúcich v lietadle, či nakupujúcich v obchode. Isto. Tých príkladov nie je veľa. Ale hovoria o tom, ako môže niekoľko málo ľudí utláčať iných.
Netvrdím, že všetci tí, ktorí hľadajú šťastie v Európe, majú zlé úmysly. Dokonca som presvedčený o tom, že mnohí z nich sú pre spoločnosť prínosom. Každý prináša nové inšpirácie pre iných. Jednotlivec má svoju nenahraditeľnú hodnotu pre okolie. Človek, ktorý však hľadá spásu už tu na zemi, sa podobá tráve. Tej, ktorá bola síce spasená, ale nebola nikdy svätá.
Môže sa zdať, že situácia v Európe je už neriešiteľná. Myslím si, že žiadne presné počty, koľko ľudí môže k nám prísť, tiež Európe nepomôžu. Medializované fotky majúce za cieľ vyvolať u iných súcit, sú tiež často kontraproduktívne. Teda skôr ublížia, ako pomôžu. Nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať každému, je asi nemožné. Som však presvedčený o tom, že bez morálnych zásad sa správne riešenie nájsť ani nedá. Buď sa utečenci budú musieť asimilovať, teda prispôsobiť európskej civilizácii a hodnotám v nej, či daní ľudia musia odísť. Ak totiž ľudia s iným spôsobom života, inou kultúrou, náboženskými zvyklosťami, či návykmi, nie sú schopní sa prispôsobiť aspoň na základných princípoch, hrozí vojna. To chceme? Vojenský konflikt totiž mocou sily vyrieši daný problém. Ale za akú cenu?