Pokúsim sa aj dnes začať s vtipom, ktorý som nedávno počul: 'Viete podľa čoho zistíte, že je ryba veriaca? Podľa toho, že má na sebe prilepené auto.'
Na strednej škole na hodine estetickej výchovy sme mali tému O komunikácii. Mali sme za úlohu povedať, čo je to komunikácia. Ja som v rámci hodiny s krycím názvom "Buď fit!", napísal túto svoju báseň:
Človek by sa cítil strašne sám,
keby svoj čas ničotou premrhal.
No dnešný človek si svoj čas pravidelne rozvrhne,
s okolitým svetom dorozumieva sa mobilom i osobne.
Na to aby sa mohli stretnúť spolu,
vlakom, lietadlom, či loďou kniekomu sa vyberú.
Keď ľuďom naozaj hrozí nuda,
vyberú sa do kina, či do divadla.
Niektorí ľudia čudní sú,
kreslia obrazy a rôzne maľujú.
A tých, ktorí sa boja sami seba,
naučila príroda i spievať.
A tak sa človek spája s umením,
telekomunikačné prostriedky sú tomu prispením.
Preto sa človek takmer nenudí,
veď sú tu výstavy a iné miesta, kde sa človek rozptýli.
Dnes v dobe internetu však mnohí ľudia si nevedia svoj život predstaviť bez internetu. Časy keď internet bol šírený len cez telefón sú už dávno preč. Doba vraj pokročila a žijeme v modernej spoločnosti.
Nedávno som počul informáciu, že v Rakúsku vo Viedni chcú inovovať semafóry. Najprv to mala byť len krátkodobá záležitosť, ale teraz už sa to asi zmenilo. Čo už. Biznis hýbe svetom. Taktiež v dnešnom modernom svete nie je problém, aby sa organizovali rôzne sprievody "moderných" ľudí, ktorí iste nemali rovnako zmýšľajúcich rodičov. Inak toto viem iste, lebo inak by na svete títo "moderní" ľudia neboli.
Všetko sa vyvíja a mení. Nielen v oblasti, ktorú som spomenul vyššie. Tak ako sa mení móda, menia sa i názory ľudí.
V jednom z predchádzajúcich blogov som spomínal aj svoj postreh, ktorý pozorujem. Ľudia z chrámov sa vytrácajú. Počas dôb predchádzajúceho spoločenského zriadenia však chrámy boli plnšie a myslím si, že aj ľudia boli srdečnejší. Zdá sa, že "železná opona" chránila ľudí pred vonkajším svetom. Niektorí tvrdia, že vtedy, v minulom tisícročí, boli ľudia viac ustráchaní a tak hľadali útechu. Iní zasa hovoria, že teraz žijeme rýchlejšie. Akosi nemáme na nič čas. Stretávam sa s názormi, že ľudia sa boja o svoju prácu, veď najmä na východe, kde je nedostatok práce, na každé pracovné miesto čaká množstvo ľudí na úrade.
Som presvedčený však, že Boh sa zahanbiť nedá a momenty, ktoré strávime s Ním, nikdy nebudú stratené. Komunikácia s Ježišom je to, čo má byť v našom živote na prvom mieste. V dnešnej dobe globalizácie, keď informácie sú pre každého z nás priam nezbytné k životu, zabúdame na najpodstatnejšiu informáciu. Tou je to, že Ježiš nás prišiel zachrániť.
V nedeľu slávime sviatok Zoslania Ducha Svätého. Môžme závidieť Márii a apoštolom zhromaždeným vo večeradle, že sa im zjavil Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov nad hlavami. Nemáme však prečo žiarliť a hnevať sa na spomínaných ľudí. Veď Boh je večný a dáva Ducha Svätého každému, kto o Neho stojí. Nebojme sa teda s Ním spojiť a komunikujme s Bohom.
V úvode tohoto blogu ste si mohli prečítať vtip. Môže sa zdať, že nijako nesúvisí s tým o čom tu píšem. No kresťana nemá zdobiť nejaká nálepka. Kresťan sa má snažiť komunikovať s každým. Má k tomu využiť všetky dostupné možnosti. Nemá byť ticho, keď sa koná neprávosť.
Kresťan katolík sa má snažiť žiť podľa Desatora, Má sa pokúsiť dodržiavať aj jednotlivé cirkevné prikázania. No a nemá sa správať podľa iného vtipu:
Jehovisti klopú na dvere. Príde chlapík a pýta sa: "Kto je tam?" "Svedkovia Jehovovi. Chceme sa porozprávať." "A koľkí ste?" "Dvaja." "Tak sa porozprávajte."
...ale o tom nabudúce.
