Dnes bol zvolený šef Najvyššieho kontrolného úradu. Konečne. Príliš dlho sa opozícia nedokázala zjednotiť. Mnohí si myslia, že opozícia by mala byť jednotná a mala by byť alternatívou vláde.
Strany, ktoré sú v opozícii sú tam práve preto,že sa nedokázali zjednotiť, či skôr nedokázali nájsť spoločnú reč. Ich programy nenašli spoločný prienik. Preto sa netreba ani čudovať, že z opozície vzišlo viac kandidátov a nedokázali sa zjednotiť na jednom mene pre šéfa NKÚ.
Môžme si položiť otázku, či je lepšie mať niečo, ako nemať vôbec nič. Potreba kompromisu je veľmi potrebná. Ak neexistuje dohoda, potom je zbytočné sa hnevať a tvrdiť, že niekto niekoho podrazil.
Z histórie by sme sa mohli a mali poučiť. Iste mi budú mnohí odporovať, ale ak by ľudia dokázali nájsť kompromisné riešenia, neboli by žiadne vojny, neboli by rozdelenia a vlastne neboli by ani žiadne hádky.
Príčinu svárov a nepokojov však nájdeme už na počiatku sveta. Človek si povedal, že bude ako Boh. A prvýkrát poslúchol diabla. Práve diabol je príčinou všetkého rozdelenia, každého nepokoja.
Počas dejín sa našli ľudia, ktorí zdanlivo mohli spolupracovať z diablom. Ja sa však neodvážim o nikom vysloviť tento výrok.
Vôkol mňa sa stretávam s mnohými názormi, ktoré odsúdili nášho prezidenta ThDr. Jozefa Tisu. On hoci bol rímskokatolíckym kňazom, bol aj predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a ako som už spomínal po vyhlásení samostatného Slovenského štátu sa stal jeho prezidentom. Prezidentom satelitného štátu Tretej ríše. Počas druhej svetovej vojny za Slovenského štátu prezident J. Tiso podpísal rôzne zákony o vysťahovaní Židov zo Slovenska. Nechcem obhajovať jednotlivé kroky ktoré v tom období ThDr. Jozef Tiso urobil. Len stále uvažujem nad tým, čo by asi urobili fašisti zo Slovenskom nebyť tohoto Tisovho rozhodnutia.
Počas noci z 20. na 21. augusta 1968 na územie ČSSR vtrhli vojská spriatelených krajín, aby bránili socializmus. V dôsledku čoho sa 24. augusta museli niektorí z našich predstaviteľov Dubček, Smrkovský, Špaček a Šimon ísť do Moskvy. 27. augusta sa smeli vrátiť do Prahy, ale až po tom, čo boli donútení podpísať Moskovský protokol. Niektorí ľudia sa doteraz pýtajú, či naozaj museli podpísať túto úplnú kapituláciu. No nestretol som sa s tým, aby sa niekto pýtal, čo by sa stalo, keby nepodpísali?
Cez ďalších dvadsiatich rokoch komunizmu v ČSSR museli ľudia urobiť mnoho krokov, ktoré v súčastnosti dnešný človek odsudzuje.
11. septembra 2001 sa stal čin, ktorý v dejinách nemal obdoby. Spojené štáty americké sa stretli zoč i-voči s terorizmom. Bolo to naozaj hrozné. Pamätám si, že keď som v ten deň prišiel domov a zapol som si televízor bol som prekvapený, že v televízii ide upútavka na nejaký SCI-FI film. Až po chvíli som si uvedomil, že to, čo sa odohráva v TV je skutočnosť a naozaj sa to stalo. O 8.46 hod. miestneho času lietadlo vrazilo do severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) a o 9:03 hod.miestneho času narazilo iné lietadlo do južnej veže WTC. Veľká katastrófa.
O niekoľko týždňov na to sme rozoberali daný problém v škole. Otázka bola jednoduchá, že vraj čo by sme urobili, aby ste zabránili vzniknutej pohrome. Odpovede boli rôzne. Počnúc lepším zabezpečením budovy, cez rôzne iné zabezpečenia až po nejaké nerealistické návrhy. Ja som však povedal, že by som neurobil nič iné, pretože to by znamenalo, že by som musel zasahovať do ľudských slobôd, ktoré boli v tom čase v USA takmer nepostihnuteľné.
Možno to má tak byť, že ľudia budú stále posudzovať rozhodnutia iných. Stále budú chcieť niečo vylepšovať a stále budú reptať. Tak ako za čias Mojžiša, či v dobe Ježiša Krista. Teda ľudia reptajú vlastne skoro stále. Ale prečo?