Ktosi múdrejší ako ja už pred dvoma tisícročiami povedal, že On je Pravda. Žiaľ dnes sa s pravdou stretávam na každom kroku. Žiadna z nich, však nedokáže priniesť pokoj. Ak som sa nad tým zamýšľal, svoju pravdu má každý z nás.
V poslednej dobe však pozorujem, že tí, ktorí by mali byť nositeľmi Pravdy, sa často tvária, akoby sa ich tá Pravda nedotkla. A pritom im bolo zverené, aby sa starali o jej šírenie.
V poslednej dobe však dosť často sa stretávam s lžou, ktorú marketingoví mágovia prezliekajú za pravdu. Jedinú, neopakovateľnú, neomylnú a pravdaže najpravdivejšiu. Vtedy sa stáva práve to, že znásilňuje sa tá neklamná lož.
Počas celej histórie sa ľudia najviac naučili na príbehoch. Nečudo. Veď v nejednej rozprávke sa skrývajú úžasné informácie, ktoré snáď dlhé storočia napísané ani neboli. A tak vieme, že hoci soľ je nad zlato, tak za slaný biely prášok si chlieb nekúpime. Bez soli je však svet nevábny.
Z rôznych príbehoch sa dá dozvedieť často viac vecí zjednodušene. Vo všelijakých podobenstvách sa jednoduchým jazykom dokáže poukázať na to, čo je podstatné a dobré. V piesňach, najmä tých ľudových, sú ukryté nežné lichôtky a neviditeľné poučenia.
Možno sa mi to iba zdá. Niekedy však mám ten pocit, akoby sme chceli pravdu prezliecť do klamstva. Veď aj v jednom krátkom humornom príbehu, či skôr v jednej otázke a jednej odpovedi sa spomína, že či by ste prišli na to, čo by bolo, keby. Ak by prví ľudia boli Číňania, zjedli by hada.
Neurážajme sa teda. Neosočujme iných. Netvárme sa, že sme najmúdrejší na svete. Nemajme v sebe lož, lež radšej majme v sebe lásku. A vtedy uvidíme, že všetko sa zmení...
