Máme všetko to, čo potrebujeme. Najlepšie veci sú tie, ktoré sú práve pri nás. Prečo sa toľko ľudí ponosuje na to, že to čo má, nestačí. Kvôli čomu stále nie sme spokojní a hľadáme nové veci?
Je rozdiel medzi zdravou nespokojnosťou, ktorá nás posúva vpred a žiarlivosťou, závisťou, či až nenávisťou. V poslednej dobe sa akosi tá naša chorá zvrátenosť stále viac dostáva na povrch. Preto hoci máme všetko, čo k životu potrebujeme, sme stále smutnejší a nešťastnejší. Kde-tu počuť o tom, že na pracovisku panuje nenávisť, manželstvá krachujú, ľudia si siahajú na život. Utečenci nám vadia, teroristi škodia, politici klamú. Štáty nechcú vzájomne spolupracovať. Silnejší nechcú pomáhať slabším. Prečo?
Chýbajú momenty, keď máme chvíľu pre seba, no najmä tie, keď dokážeme neopakovateľné momenty tráviť so svojimi blížnymi. Čo sa s nami deje?
Jedna speváčka, ktorá žiaľ tiež už odišla z tohto sveta, spievala v jednej zo svojich piesní, že kráľovstvo sa zničí, keď je v ňom nedostatok lásky. Avšak rozprávkové kúzlo silu nám dáva, opäť postaviť sa na nohy a vyhrávať.
Nedávno mi ktosi povedal, že život nie je rozprávkou. V jednotlivých okamihoch prítomnosti sa stretávame s krutou realitou, ktorá často vraj pripomína až hororové scény. Kdeže by to boli prijateľné príbehy.
Stačí sa však pozorne začítať do rozprávok. Ak sme pozorní, v každej z nich nájdeme zápletku. Situáciu, ktorá často môže pôsobiť desivo. V tejto chvíli koniec rozprávky nie je možný.
Ježibaba chce strčiť Janíka do pece. Vlk zožerie Červenú Čiapočku. Kozliatka tiež otvoria vlkovi a ten ich prehltne – dokonca až šesť zo siedmych. Kráľ pošle svoju dcéru na istú smrť do lesa – vyženie ju v zlosti zo zámku. Macocha sa rozhodne zabiť svoju dcéru, no nechce si špiniť ruky a tak sa rozhodne použiť na to poľovníka.
Určite by sme našli ešte mnoho príkladov na to, ako sa v rozprávkach kruto zaobchádzalo so slabšími, či ako sa ubližovalo nevinným. V každom príbehu sa však pokračuje ďalej. Až do konca. A potom zistíme, že všetko sa skončilo úplne inak.
Ježibaba neuspela. Červená Čiapočka vyskočila z vlkovho brucha tak, ako aj kozliatka. Princezná zachráni celú krajinu od hladu. Lovec zveri zastrelí srnku a tak zachráni dievča.
O čo ľahšie by sa nám žilo, keby sme si uvedomovali, že žijeme v rozprávke, aj keď je niekedy veľmi ťažké v nej byť. Ako dobre by bolo, ak by sme si priznali pravdu. Najlepší partner, ktorého môžeme mať, je práve ten, s ktorým žijeme. To čo máme, je pre nás to najlepšie. Často sa na to zabúda.
A niekedy stačí tak málo. Nedávno som bol svedkom situácie, keď istý turecký turista prášil koberec z balkóna. Okoloidúci sa na neho pozrel a povedal: „Tak čo, Aladin, neštartuje? “
Život je naozaj rozprávkou. Isto sa skončí šťastne. To, že zatiaľ sa cítime inak, svedčí len o tom, že sa to ešte neskončilo.