Nerobí nám problém žiť dnes voľne, nezáväzne. Mnoho ľudí nemá zábrany pri vyjadrovaní sa. Azda to viete. Vraj existujú len dva druhy vtipov: Slušné alebo dobré. V našom slovníku akosi sa udomácnilo používať hrešenia .
Pri hľadaní šťastia sa utiekame k vešticiam, ktoré nám povedia to, čo chceme počuť. Hovorí sa, že sa nemáme čas sa s niekým porozprávať. Keď sa však pozrieme na liečiteľov na niektorých televíznych kanáloch, zistíme, že tých telefonujúcich, ktorí riešia svoje problémy cez televízor, je strašne veľa.
Nechápem len to, prečo je mnoho ľudí nešťastných, keď sú tu tie rýchle riešenia, ktoré nám zaručujú, že od nás odoženú rôzne zlé sily. Prečo je na svete toľko násilia? Niektorí hľadajú únik v drogách, v sexe... Často to však potom končí až samovraždou.
Takmer vždy, keď idem mestom, vidím niekoho, kto má na ruke nejakú červenú stužku na ruke. Neviem presne ako to má fungovať, ale dozvedel som sa, že tá stužka má ochrániť dotyčného od urieknutia. Niekde som počul aj to, že takéto šnúročky sa zaväzujú na rúčky už malým deťom. A to vraj veľmi skoro po pôrode.
A zatiaľ si diabol len tíško mädlí ruky a smeje sa: „Už je môj. Veď rodičia mi ho slobodne dali!“