reklama

Moja cesta do inej krajiny

Koľkí už v Leľuchove boli? Nie však na hranici. Ale v dedine. Na mňa hneď zapôsobila čistota a krása obce. Nie je tu neporiadok, ako to býva na podobných miestach v jednej z krajín, ktorú poznám. Prečo? Kde sa stala chyba?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Je večer. Niečo po 18:00 hod. A aby sme sa mohli orientovať aj v ročnom období, tak dajme tomu, že je polovica leta. Čas priam stvorený pre prechádzky prírodou. Viem. Nie každého to láka. Posúďte to však každý sám. Veď neďaleko je hranica. Čia? Či skôr aká? Dá sa povedať, že naša. Je to totiž koniec územia Slovenskej republiky a začiatok Poľska. Kde? Medzi Ruskou Voľou, Čirčom, či Andrejovkou. Obcou, ktorá má, možno mala, označenie USA, teda tzv. "Ukrajinské selo Andrejovka".

 V povetrí možno cítiť otázku: 'Prečo?'. Odpoveď znie jednoducho: 'Prejsť cez "zelenú" hranicu a návšteva dedinky Leľuchov. Pre niektorých však otázka zostáva stále nezodpovedanou. V Poľskej dedinke sú známe obchody. Tie sú však teraz už zavreté. Takže... Prečo?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ale začnime od začiatku. Vyrazil som, ako možno mnohí už tušia, z dedinky Andrejovka. Prechádzam okolo gréckokatolíckeho chrámu svätého Jozafáta. Míňam i krčmu. Zamierim k jazerám pod obcou. Obchádzam ich. Predo mnou sa objaví rozliata rieka Poprad. Rieka našťastie už z väčšej časti sa vrátila späť do koryta. Aj tak však musím popreskakovať po dvoch, či troch kameňoch, aby som prekonal túto vodnú prekážku. Hneď vychádzam na most, ktorým sa môžem dostať na druhý breh rieky Poprad. Trošičku času strávim na lesnom chodníčku. Približujem sa k železničnej trati. Prechádzam krátkym železničným mostom. Predo mnou vyrastá dedinka Čirč. Isto o niekoľko dní aj tam zablúdim. Možno i tam, v tej dedinke, kvôli mne bude menší rozruch. Ale nie o tom som chcel. Veď teraz idem smerom na Bardejov. Kráčam. Rýchlo. I pomaly. Po ceste, kde stretávam rôzne autíčka, motorky, či autobusy. Pozriem doprava vidím osamotené domčeky. Ak svoj zrak upriamim doľava, aspoň pohľadom som už v cudzine. Ak hľadím vpred, tak môžem čítať Ľeľuchov už len 0,5 km. Do Bardejova je to 30 km. Asi predsa len teda zablúdim do Poľska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ešte pár krokov a prekračujem bielu čiaru symbolizujúcu hranicu medzi dvoma suverénnymi štátmi. Míňam i zmenáreň. Oboznamujem sa s tým, aká je povolená rýchlosť v tejto krajine. Som si istý, že dnes ju neprekročím. Zabočím vpravo. Obchodné stánky sú však prázdne. Vlastne okrem pár hlasov niekoľkých policajtov, nepočuť tu slovenčinu. Niet sa čomu diviť. Pár minút pred siedmou hodinou večer sa obcou ozýva skôr poľština, ale i štebotanie vtáčikov, kodkodákanie sliepok, gagotanie husí alebo aj detský plač. Kráčam ďalej dedinou. Je to tu nádherne. Všetko ako nové. Míňam už i školu. Kráčam okolo potôčika. Pozorujem krásy prírody, keď v tom... Na jednom zo stromov je tabuľa so šípkou ukazujúcou smer vľavo s nápisom: CERKIEW. Spozorniem. Zvláštne. Nie som v Leľuchove prvýkrát. Moje kroky však vždy končili pri trhoch. Zahanbujúce i povzbudzujúce zároveň. Dnes je čas obohatiť si poznatky o tomto mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Kráčam po ceste, ktorú mi ukázala značka. Cieľ cesty síce nevidím, lebo cesta je kľukatá. Úzka. Smer však je daný. Ešte krok. Jeden krôčik. A ďalší. Obchádzam záhradu s rodinným domčekom. Predo mnou sa zjavuje krásny drevený kostolík.

 Dozvedám sa pohnutú smutnú históriu tohto chrámu. Do polovice 20. storočia tento chrám patril gréckokatolíckej cirkvi. Patrónom chrámu bol sv. Demeter. Po 2. svetovej vojne však gréckokatolícki veriaci boli vyhnaní z obce. Chrám začal chátrať. Našťastie sa ho ujala rímskokatolícka cirkev. Kostol zasvätili Ochrane Panny Márie.

Martin Šterbák

Martin Šterbák

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Narodil som sa v minulom storočí v inom spoločenskom zriadení. Žil som v štyroch rôznych štátoch, v dvoch rôznych mestách. Od detstva som vyrastal v katolíckej rodine. Som presvedčený, že všetci ľudia sú dobrí. Viem i to, že všetko skončí dobre. Ak sa niečo javí, že má zlý koniec, znamená to len to, že sa to neskončilo.Občas pytliačim za hranicami svojich možností, no len preto, aby som spojil nezlúčiteľné a zlúčil nespojiteľné.No najmä spolu s Pilátom chcem hľadať odpoveď na otázku: "Čo je pravda?" Lebo viem, že len Pravda nás oslobodí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu