reklama

Nezabudnime si zobrať dáždnik

Byť, či nebyť buričom? Mať, či nemať pravdu? Milovať, či nenávidieť? Odpustiť, či sa radšej uzavrieť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jedna legenda hovorí o tom, ako jeden kráľ hľadal verného sluhu. Prihlásili sa mu dvaja mladíci. Kráľ im dal dva koše a prikázal im, aby vyčerpali nimi vodu zo studne. Prvé dni sa snažili obaja junáci, no po dvoch týždňoch to jeden z nich vzdal, pretože sa mu táto práca zdala zbytočná. Druhý mládenec však pokračoval vo svojej práci. I stal sa zázrak a studňa bola onedlho prázdna. A na dne bol poklad nevyčísliteľnej hodnoty.

Pred nedávnom som mal možnosť sledovať príspevok jedného známeho človeka o tom, že sa mu nepáči, ako sa iní ľudia správajú. Teda, bol konkrétnejší. Nepáči po sa mu, ako sa správajú ľudia, ktorí sú na vrcholných pozíciách v štáte. Isto. Je dôležité poukázať na niečo, ak s tým nesúhlasíme. Je to dokonca priam nutné. Ak však zostaneme len pri kritike, môže všetko skončiť veľmi zle. Už dlhší čas si všímam, že tí nespokojní, čo sa tvária, že majú riešenie na všetko, vlastne žiadnu alternatívu nemajú. Možno majú akúsi predstavu, ale nie je možné túto myšlienku zrealizovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôsledkom takýchto buričských vyjadrení je často len ďalšia nenávisť. Človek je málokedy spokojný s tým, čo má. Mnohokrát si uvedomí, čo mal, až keď to stratí. Často je však už neskoro.

Následkom nespokojnosti v mnohých prípadoch vznikne vojna. Nemusí byť hneď zjavná. Stačí, aby bola v skrytosti. Veď stačí ak niekoho ohovárame, osočujeme, či si len niečo prikrášlime.

Alebo skúsme doma otvoriť okno a vysypať z neho hŕbu malých papierikov. Keď to urobíme, potom všetky tieto papieriky pozbierajme. Škoda len, že všetky porozsýpané kúsky už nenájdeme. Prečo? Lebo vietor ich odvial do rôznych končín.

Nie je nič nezvyčajné počuť dnes rôzne priania zlorečenia. Dokonca sú také bežné, že ich používame v bežnej reči. Často si ich už ani neuvedomujeme. Len tak ich vyslovíme. Možno sa nad nimi niekedy pousmejeme. Inokedy sa tvárime, že ich nepočujeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden slabomyseľný človek sa raz prechádzal po lese. Zbadal pred sebou na zemi akúsi hubu. I chcel do nej kopnúť, keď tu huba prehovorí ľudským hlasom: "Nekop do mňa, ja som zázračná huba a mám možnosť splniť ti tri želania." I prostoduchý človek sa zamyslí a povie: "Dobre, chcem byť normálny." I stane sa. Človek celý natešený zvolá: "Neuveriteľné! Ja sa z toho pokakám!" I stane sa. Na to náš človiečik: "Ja som ale debil!" I stane sa.

Takí sme my ľudia. Keď je sucho, chceme dážď. Ale, kto z nás nosí dáždnik, aby nezmokol, keď začne pršať? Chceme, aby sa stal zázrak. Keď sa však stane, sami sa o neho ďalším konaním pripravíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chceme sa mať lepšie? Nie. Ja sa chcem mať lepšie, nie aby sa mali lepšie iní. Možno mojim blízkym to i doprajem. Veď keď oni sa budú mať dobre, možno sa budem mať lepšie i ja. Ale moji nepriatelia? To nie. Tí, ktorí mi ublížili, sa nesmú mať predsa lepšie.

Máme možnosť splniť si sen? Poďme do toho. Ak sa však niečo nečakané stane, hovorme tak, ako nás napadne. Slová predsa sú len slová. Obyčajné, aj keď niekedy vulgárne. Stále len slová.

Otvorme okno a sypme z neho papiere. Veď papieriky môžeme potom pozbierať. Aspoň väčšinu z nich. Že budeme znečisťovať životné prostredie? Prečo by nás to malo trápiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžeme súhlasiť s kritikou pomerov, ktoré sú v našej krajine. Nebuďme však prekvapení, keď sa kvôli tomu začneme nenávidieť. O dôsledkoch zloby už písať nebudem.

Nie je vždy jednoduché robiť to, čo nám povie niekto iný. Keby to však v úvodnej legende vzdali obaja, nikdy by sme sa asi nedozvedeli o poklade, ktorý studňa skrývala. A niektorí by možno nemohli potom v tichosti a možno i v rozhorčení závidieť mládencovi poklad.

A ešte čosi. Nezabudnime si zobrať dáždnik.

Martin Šterbák

Martin Šterbák

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Narodil som sa v minulom storočí v inom spoločenskom zriadení. Žil som v štyroch rôznych štátoch, v dvoch rôznych mestách. Od detstva som vyrastal v katolíckej rodine. Som presvedčený, že všetci ľudia sú dobrí. Viem i to, že všetko skončí dobre. Ak sa niečo javí, že má zlý koniec, znamená to len to, že sa to neskončilo.Občas pytliačim za hranicami svojich možností, no len preto, aby som spojil nezlúčiteľné a zlúčil nespojiteľné.No najmä spolu s Pilátom chcem hľadať odpoveď na otázku: "Čo je pravda?" Lebo viem, že len Pravda nás oslobodí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu