reklama

Aj tak utečiem!

V deň pred veľkými sviatkami som stále vo väzení. Hoci som nevinný, čakám na vyhlásenie rozsudku. Aj tak si myslím, že raz porazím tých utláčateľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V piatok v ranných hodinách počúvam kroky za múrmi môjho väzenia. Viem, že sa blíži koniec. Mňa označili za hlavného buriča. Nechápem ani prečo. Chcem predsa len slobodu pre svoj národ. Moji väznitelia však o tejto skutočnosti nechcú nič počuť. Radšej ma zabijú. Zvuk šľapají vo mne len umocňuje presvedčenie, že koniec sa blíži.

V tomto zúfalstve počujem ako množstvo ľudí volá moje meno. Poznávam hlasy predstavených, svojich sudcov, ale i zástancov. Ich hlas sa stále stupňuje. Výkriky môjho mena mi začínajú spôsobovať bolesť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nastalo ticho. Dlhé. Mučivé. Nekonečné. Všetko, čo som spáchal, vidím pred sebou. Ale neľutujem to. Vlastne len jednu vec. Dal som sa chytiť. To jediné ma mrzí.

Mrazivé ticho sa stráca. Keď to niekto vysloví, už to tu nie je. "Ticho!" Trvá to len chvíľku. Prichádzajú vojaci. Vyvádzajú ma hore. Márne je moje zdráhanie. Nechápem, čo sa deje. V tom hluku strácam schopnosť počúvať. Pred sebou vidím človeka. Zvláštne. Vyzerá byť spokojný a vyrovnaný. Hoci... Je zjavné, že tento človek v noci nespal. Taktiež, keď sa pozorne pozriem, badám, že tento človek mnoho trpel. Ako keby z diaľky počujem slová: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koniec je teda blízko. Chcem sa ešte aspoň posledný raz vzoprieť a čosi vykríknuť. Ale akoby ma zradil hlas. Obraciam hlavu na muža vedľa mňa. Naše oči sa ešte raz stretli. Poviem vám, ten človek môže byť kráľ. Snáď, keď sa splní to, čo kričia títo ľudia a zomriem na kríži, bude pokračovať v mojej ceste. V jeho očiach som konečne našiel pokoj. Zároveň až teraz si uvedomujem, že nekonám správne. Ale už je neskoro...

"Choď preč! Si voľný! Nepočuješ? Vypadni odtiaľto!" Ktosi do mňa kopol. Prečo ma zrazu posielajú preč? Veď dav ľudí stále kričí: "Ukrižuj, ukrižuj ho!"

Ja využijem možnosť. Opäť utekám. Ale kam?

Martin Šterbák

Martin Šterbák

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Narodil som sa v minulom storočí v inom spoločenskom zriadení. Žil som v štyroch rôznych štátoch, v dvoch rôznych mestách. Od detstva som vyrastal v katolíckej rodine. Som presvedčený, že všetci ľudia sú dobrí. Viem i to, že všetko skončí dobre. Ak sa niečo javí, že má zlý koniec, znamená to len to, že sa to neskončilo.Občas pytliačim za hranicami svojich možností, no len preto, aby som spojil nezlúčiteľné a zlúčil nespojiteľné.No najmä spolu s Pilátom chcem hľadať odpoveď na otázku: "Čo je pravda?" Lebo viem, že len Pravda nás oslobodí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu