O tom, ako Betka Maťka a Janka zachránila

Autor: Martin Šterbák | 23.1.2018 o 14:07 | (upravené 23.1.2018 o 14:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

Krátka rozprávka o ľahostajnosti a sebectve, ako aj o pomoci iným. V rozprávke sú použité figúrky zo stavebnice LEGO.

Bol jeden domček. Vedľa neho i druhý. A bolo ich aj viac.  Taká malá dedinka

Alžbeta  a Ján sa idú z nej domov.  Ak pôjdu okolo lesa, tak  snáď do večera sú doma. Ak však pôjdu skratkou cez les, tak za hodinku nemajú, čo robiť. A tak vykročili.

Najprv idú po lúke. Potom zabočia do lesa. Idú. Pomaly. Šmýka sa. Ako tak kráčajú lesom, musia ísť po cestičke, kto rá je vyznačená vetvičkami stromov. A práve teraz začuli kohosi, ako volá o pomoc.  Alžbeta povie Jankovi, aby išli pomôcť tomu, kto kričí. Ale Jánovi sa veľmi nechce: " Veď my sami v tomto snehu ťažko hľadáme cestu. A len tak – tak, že ideme. Ktovie, ako ďaleko je ten človek, čo pna nás volá!" "Dobre," odpovedá Alžbeta. "Ak chceš, choď domov sám, drž sa vetví polámaných na zemi. A prídeš do dediny. Ja však idem pomôcť." A tak sa naši kamaráti rozdelili.

Alžbeta kráča za hlasom, čo prosí o pomoc. Trvá jej to niekoľko minút, kým príde k rokline odkiaľ hlas vychádza. Leží v nej chlapec. Martin. Nemôže chodiť. Má vykĺbené koleno. A tak si ho Alžbeta  berie na plecia. Idú. Pomaly. Vonku sa stmieva. A stále je chladnejšie. Alžbeta  kráča opatrne. No vie, že musí stále ísť. Aj v noci. Martin nevládze.  „Je mi zima!“ „Vydrž!“ Martin však padá. Betka ho však zdvíha. A kráčajú ďalej. Svitá. Martinovi sa  pribúdajúcim svetlom aj vracajú sily.

Alžbeta a Martin vychádzajú z lesa. Už len pár krokov. V tom pri jednom strome zbadajú kohosi. Podídu bližšie. Ten niekto je schúlený do klbka. Alžbeta v ňom spoznáva Jána  Veľmi slabo dýcha. V noci skoro zamrzol. Alžbeta a Martin pomáhajú Jankovi

Idú ďalej.  Za pár chvíľ sú už doma. Martin ďakuje Alžbetke za pomoc.  „Ďakujem, že si ma nenechala v lese.“ Tá však odpovedá: "To ja ďakujem tebe! Lebo len vďaka tomu, že som ťa niesla, zahrievala som si telo i ja a to zabránilo tomu, aby sme zamrzli aj my."

Aj Janko ďakuje. „Som vám vďačný, že ste mi pomohli. Ja som bol zlý. Myslel som iba sám na seba. A doplatil som na to.“

 

Je jedna chalúpka. Vedľa nej domček. Neďaleko stromček. Pod ním bol zvonec, Alžbetka na ňom zazvonila a tohto príbehu bol koniec.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slováci prehrali s USA aj druhýkrát a na olympiáde končia

Slovenskí hokejisti dostali päť gólov.

DOMOV

Dobré ráno: Česká ČSSD? Fico im rozprával o bordeli a prostitútkach

Českí sociálni demokrati zmenili šéfa.

KOMENTÁRE

Prepáčte, ploty ani zverochody nebudú, počkať musia aj výtlky

Málo sa sťažujú zdravotníci a hasiči, ktorí ten bodrel musia chodiť odpratávať?


Už ste čítali?