reklama

O tom, ako Betka Maťka a Janka zachránila

Krátka rozprávka o ľahostajnosti a sebectve, ako aj o pomoci iným. V rozprávke sú použité figúrky zo stavebnice LEGO.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bol jeden domček. Vedľa neho i druhý. A bolo ich aj viac. Taká malá dedinka

Alžbeta a Ján sa idú z nej domov. Ak pôjdu okolo lesa, tak snáď do večera sú doma. Ak však pôjdu skratkou cez les, tak za hodinku nemajú, čo robiť. A tak vykročili.

Najprv idú po lúke. Potom zabočia do lesa. Idú. Pomaly. Šmýka sa. Ako tak kráčajú lesom, musia ísť po cestičke, kto rá je vyznačená vetvičkami stromov. A práve teraz začuli kohosi, ako volá o pomoc. Alžbeta povie Jankovi, aby išli pomôcť tomu, kto kričí. Ale Jánovi sa veľmi nechce: " Veď my sami v tomto snehu ťažko hľadáme cestu. A len tak – tak, že ideme. Ktovie, ako ďaleko je ten človek, čo pna nás volá!" "Dobre," odpovedá Alžbeta. "Ak chceš, choď domov sám, drž sa vetví polámaných na zemi. A prídeš do dediny. Ja však idem pomôcť." A tak sa naši kamaráti rozdelili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Alžbeta kráča za hlasom, čo prosí o pomoc. Trvá jej to niekoľko minút, kým príde k rokline odkiaľ hlas vychádza. Leží v nej chlapec. Martin. Nemôže chodiť. Má vykĺbené koleno. A tak si ho Alžbeta berie na plecia. Idú. Pomaly. Vonku sa stmieva. A stále je chladnejšie. Alžbeta kráča opatrne. No vie, že musí stále ísť. Aj v noci. Martin nevládze. „Je mi zima!“ „Vydrž!“ Martin však padá. Betka ho však zdvíha. A kráčajú ďalej. Svitá. Martinovi sa pribúdajúcim svetlom aj vracajú sily.

Alžbeta a Martin vychádzajú z lesa. Už len pár krokov. V tom pri jednom strome zbadajú kohosi. Podídu bližšie. Ten niekto je schúlený do klbka. Alžbeta v ňom spoznáva Jána Veľmi slabo dýcha. V noci skoro zamrzol. Alžbeta a Martin pomáhajú Jankovi

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Idú ďalej. Za pár chvíľ sú už doma. Martin ďakuje Alžbetke za pomoc. „Ďakujem, že si ma nenechala v lese.“ Tá však odpovedá: "To ja ďakujem tebe! Lebo len vďaka tomu, že som ťa niesla, zahrievala som si telo i ja a to zabránilo tomu, aby sme zamrzli aj my."

Aj Janko ďakuje. „Som vám vďačný, že ste mi pomohli. Ja som bol zlý. Myslel som iba sám na seba. A doplatil som na to.“

Je jedna chalúpka. Vedľa nej domček. Neďaleko stromček. Pod ním bol zvonec, Alžbetka na ňom zazvonila a tohto príbehu bol koniec.

Martin Šterbák

Martin Šterbák

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Narodil som sa v minulom storočí v inom spoločenskom zriadení. Žil som v štyroch rôznych štátoch, v dvoch rôznych mestách. Od detstva som vyrastal v katolíckej rodine. Som presvedčený, že všetci ľudia sú dobrí. Viem i to, že všetko skončí dobre. Ak sa niečo javí, že má zlý koniec, znamená to len to, že sa to neskončilo.Občas pytliačim za hranicami svojich možností, no len preto, aby som spojil nezlúčiteľné a zlúčil nespojiteľné.No najmä spolu s Pilátom chcem hľadať odpoveď na otázku: "Čo je pravda?" Lebo viem, že len Pravda nás oslobodí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu